Povzbudenie a podpora zo strany učiteľa má veľký vplyv na budúci akademický úspech znevýhodnených detí
Osobný vzťah s učiteľom pomáha podporovať žiakov v ich ďalšom vzdelávaní.
Podpora učiteľov zvyšuje u detí pravdepodobnosť, že budú pokračovať v štúdiu aj po ukončení povinnej školskej dochádzky. Na túto skutočnosť poukázala štúdia, ktorú zrealizovali vedci z Univerzity v Cambridge. Omnoho väčší a dlhodobý vplyv má podpora zo strany učiteľa u detí, ktorých rodičia majú nízke vzdelanie. Vplyv učiteľa na žiaka môže byť tiež významným faktorom, v dôsledku ktorého dosiahnu vysokoškolské vzdelanie.
Výskum spočíval v pravidelnom dotazníkovom sledovaní 4 300 adolescentov z Anglicka počas siedmych rokov. Preukázal, že úloha učiteľa by nemala byť redukovaná len na odovzdávanie vedomostí. "Keď ľudia hovoria o pozitívnych zážitkoch zo školy, veľmi často spomínajú osobný vzťah s učiteľom a povzbudenie, ktoré od neho získali. Náš výskum pomáha kvantifikovať tento vplyv a poukázať na jeho význam, najmä vo vzťahu k podpore sociálnej mobility," hovorí autor štúdie, Dr. Ben Alcott z Cambridgskej Pedagogickej fakulty.
Súčasťou dotazníka, ktorý študenti vypĺňali každý rok od svojich trinástich rokov, boli otázky zamerané na zisťovanie podpory učiteľa v pokračovaní vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pomocou matematického modelovania výskumníci kontrolovali vplyv ďalších možných faktorov, ako je napríklad sociálne prostredie, úroveň schopností študentov či ich výkon v škole. Zistili, že ak študenti dostávali podporu od učiteľa, zvýšilo to ich pravdepodobnosť pokračovať vo vzdelávaní o sedem percentuálnych bodov (74 %) oproti tým, ktorý tento typ podpory od učiteľa nedostali (66 %). Omnoho väčší vplyv sa však preukázal u skupiny študentov, ktorých rodičia mali ukončené iba nízke alebo žiadne vzdelanie . Ak ich učiteľ povzbudzoval, aby neukončili vzdelávanie, ale pokračovali aj po skončení povinnej školskej dochádzky, vo vzdelávaní pokračovalo 64 % študentov. Zatiaľ čo v prípade skupiny, ktorá takúto podporu nedostala, po 16. roku študovalo ďalej iba 52 % žiakov. Efekt tejto podpory sa pritom ukázal ako dlhodobý a pretrvával až do vyššieho vzdelávania. Úvodné povzbudzovanie a podpora učiteľa dokonca signifikantne zvýšili pravdepodobnosť pokračovania v štúdiu až na univerzitu o 10 percentuálnych bodov. V prípade detí, ktorých rodičia mali sami vysokoškolské vzdelanie, bol tento vplyv významne nižší.
Paradoxne však anglickí učitelia povzbudzovali v ďalšom vzdelávaní vo väčšej miere deti, ktoré nepochádzali zo znevýhodneného prostredia. V prípade aspoň jedného rodiča s vysokoškolským vzdelaním takúto podporu dostalo od učiteľa 22 % detí v porovnaní s 15 % detí, ktorých rodičia mali nižšie vzdelanie. Deti, ktorým sa podpora učiteľa nedostala, taktiež vo väčšej miere pochádzali z rodín s nezamestnaným rodičom. Jeden z autorov štúdie, Dr. Ben Alcott konštatuje: "Výsledky naznačujú, že učitelia a vzťah, ktorý si so študentmi vybudujú, môžu byť skutočným motorom sociálnej mobility. Veľa učiteľov podporuje u detí nádej, že budú vo vzdelávaní úspešní aj po tom, čo opustia ich triedu. Je dôležité, aby učitelia vedeli, aký dlhodobý vplyv môže mať ich snaha a že sú deti, ktoré z nej môžu skutočne veľmi profitovať."
Článok publikoval portál Science Daily.